Projekt Úniky v priestore obohacuje revitalizované územie Alúvia o 4 trvalé architektonické objekty/pavilóny navrhnuté štúdiom Woven, ktoré budú dočasne doplnené o intervencie umelkyne Kataríny Poliačikovej a britskej dizajnérky a umelkyne Mahalie Henry-Richards. Prírodné prostredie inšpiruje dizajn jednotlivých pavilónov, ktoré sa stávajú dejiskom multižánrového programu pre verejnosť počas leta 2026.
Séria štyroch objektov rozmiestnených popri Váhu môže pripomínať živočíchy vyplavené na breh, ktoré svojimi špecifickými tvarmi a priestorovými situáciami poskytujú návštevníkom jedinečný pohľad na okolité prostredie a zakrivenou geometriou nadväzujú na jemnú topografiu krajiny pri rieke. Organická geometria referuje na sladkovodné lastúrniky žijúce v dnovom substráte rieky a jednotlivé objekty architektonickými prostriedkami skúmajú komplexný tvar korýtka a možné procesy jeho vzniku. Evokujú prírodné procesy prstencovitého vrstvenia, rastu a premeny, ako aj rôzne textúry a povrchy v podobe prepletených, zauzlených, lesklých či šupinatých štruktúr.
Objekty sú šperkami v prírode, na pomedzí sochy a parkového mobiliáru. Ich úlohou je aktivovať priestor a spolutvoriť jeho identitu. Umiestnené sú v revitalizovanom území Alúvia Orechovského potoka a počas roka 2026 budú objekty niesť programovú štruktúru zameranú na umelecké intervencie a spolupráce, tanečné či divadelné predstavenia a vzdelávací program v oblasti krajinnej architektúry, dizajnu a umenia s dôrazom na zapojenie komunity a placemaking.
Môžu tak slúžiť ako netypická lavička, vyvýšená platforma, pozorovateľňa, pódium, preliezka či ležadlo. Sú otvoreným doplnkom prostredia, pripravené na ďalšie objavenie a stále nové interpretácie použitia bez typologických barličiek bežného mobiliáru a pravidiel, ako ho používať správne.
Pavilóny Unio Specus a Unio Pendet sú v území Alúvia umiestnené len dočasne. Pôvodne boli navrhnuté pre lokalitu Trenčiansky luh, kam budú po dokončení revitalizácie tohto územia premiestnené.
Pavilón tvorí lastúra na niekoľkých tenkých stĺpoch konštruovaná pomocou širokých pásov plechu, ktoré sa radiálne preplietajú a vytvárajú tak poréznu štruktúru strechy. Otvory prepúšťajú svetlo, no oceľové pásy zároveň slúžia ako tieniace lamely.
Je odtlačkom Unio tectum, spolu koncepčne tvoria uzavretú lastúru. Zo strechy sa tak stáva objekt na sedenie, rozrastajúci sa šupinovito smerom k okrajom v rôznych výškach a hustotách poskytujúc hravý priestor na sedenie.
Lastúra je v tomto prípade osadená vo vertikálnej pozícii a funguje ako operadlo, zástena či paraván. Z vrstevnicového rastu sa stáva digitálny parameter tvorby rôzneho zahustenia, ktorého súčasťou sú zakrivené nosné rebrá.
Štvrtý objekt je kombináciou predchádzajúcich prístupov k tvorbe organickej geometrie, využíva zakruženie tenkých profilov a pravidelné vystuženie rebrami do oblého tvaru akejsi obruče s jemnou topografiou a voľným priestorom v strede štruktúry na rôzny typ aktivít.
Inštalácia: Remote Echoes
Lokalita a čas: Alúvium Orechovského potoka, 5-27 September 2026, 18:00-21:00
Autor: Mahalia Henry-Richards
Popis: Remote Echoes je site-specific inštalácia, ktorá prepája dva neďaleké pavilóny prostredníctvom nepretržitého dialógu svetla a zvuku. Pomalý, synchronizovaný svetelný pulz spája obe štruktúry a vyjadruje spoločný pocit prítomnosti. Keď sa návštevníci priblížia, pulz sa naruší a ich vplyv sa prejaví v zábleskoch a zmenách rytmu.
Každý pavilón zároveň „počúva“ svoje okolité prostredie a pri zaznamenaní aktivity zachytáva krátke zvukové fragmenty. Tieto nahrávky vytvárajú postupne sa meniacu zvukovú krajinu – priestorovú pamäť, ktorá sa v priebehu času voľne presúva a pretvára.
Performance: Echoes Expanded
Lokalita a čas: Alúvium Orechovského potoka, 3–4 September 2026
Autor: Mahalia Henry-Richards
Popis: Echoes Expanded je performatívne podujatie, ktoré premieňa jemný dialóg projektu Remote Echoes na imerzívny audiovizuálny zážitok. Umelci pracujúci s live codingom v reálnom čase preberajú kontrolu nad systémom a pomocou algoritmicky generovanej hudby oživujú oba pavilóny zvukom a svetlom. Tichý spoločný pulz sa rozvíja do živého a expresívneho podujatia, ktoré zosilňuje témy prítomnosti, komunikácie a prepojenia na diaľku.
Inštalácia: Len tak byť
Lokalita a čas: Alúvium Orechovského potoka, 3.9.2026 – 31.8.2027
Autor: Katarína Poliačiková
Spolupráca: Dionýz Troško
Popis: Len tak byť je site-specific inštalácia, ktorá nabáda okoloidúcich k sprítomneniu sa – na tomto mieste, v tomto okamihu. Stav „len tak byť“ je síce často túžený, no pre mnohých ťažko dosiahnuteľný. Práve priestor Alúvia ho však môže sprostredkovať: zastaviť sa v tichu a zhlboka sa nadýchnuť, pozorovať plynúcu rieku a načúvať šumu stromov nad hlavou. Inštalácia voľne rozvíjamyšlienku pavilónov realizovaných kolektívom WOVEN v projekte Úniky v priestore. „Len tak byť“ je zároveň jednou z 306 malých radostí, ktoré Katarína Poliačiková zozbierala a vydala pod názvomMinisterstvo malých radostí. Možno je to tá najbytostnejšia radosť, akú si vieme dopriať.
Súčasťou otvorenia inštalácie Len tak byť, bude performatívne čítanie, ktoré bude rozvýjať myšlienku inštalácie a prostredia Alúvia.
